Ako som zdolal sicílsku krásku menom Mongibello (Etna)
Mongibello je sicílsky
názov pre vulkán, ktorý našinec pozná
pod menom Etna. Jeho vrchol vo výške 3 329 m.n.m. je
najvyšším miestom Sicílie. Etna je jedným z
mnohých aktívnych vulkánov na talianskom území.
Na Etnu som sa vydal počas svojho študijného Erasmus pobytu na
univerzite v Katánii.
Pred odchodom na Etnu som
preštudoval niekoľko web-stránok (za všetky spomeniem
www.bestofsicily.com), ktoré by mi túto sicílsku
krásku priblížili aspoň do takej miery, aby som
vedel, čo mám od výstupu na ňu očakávať. Ako
som predpokladal tak výstup na Etnu nie je pre aspoň mierne
zdatného turistu problém.V každom prípade
dobrá turistická obuv je nutnosť, slnečné okuliare zvýšia
pohodlie najmä počas bezoblačných letných dní
a ľudia s menším obsahom pigmentu v pokožke (čo nie je môj
prípad) by si nemali zabudnúť opaľovací krém.
V jarných mesiacoch sa zíde taktiež nepremokavé
oblečenie, keďže počasie na Sicílii dokáže byť
počas jarných mesiacov dosť premenlivé. V okolí
Etny je množstvo turistických chodníkov s možnosťou
jednoduchého ubytovania v tzv. refugio – niečo ako
turistická ubytovňa bez správcu, kde sa dá
bezpečne prespať. Na dlhšie výpravy sa treba zásobiť
aj jedlom, keďže najbližšie obchody sa nachádzajú
až na úpätí vulkánu a sú vzdialené
rádovo kilometre od ubytovní.
Svoju cestu som zahájil v skorých ranných hodinách keď som sa vydal na 40 kilometrov dlhú cestu autobusom z Katánie smerom cez Nicolosi do
strediska, ktoré sa nachádza vo výške ca. 2000 m.n.m. a je najvyšším miestom na Etne, kam sa dá prísť verejnou dopravou. Z tohto miesta boli dve možnosti ako sa dostať k vysnívanému vrcholu. A to zakúpiť si lístok v cene ca. 20€ na lanovku, ktorá vás vyvezie do výšky cca. 2500 m.n.m. a odtiaľ sa vyviezť miestnymi autobusmi, ktoré vozia (najmä nemeckých) turistov až do výšky cca. 3000 m.n.m. alebo vykročiť popod lanovku smerom k vrcholu. Samozrejme ja som si vybral pešiu turistiku, ktorej som odmalička fandil. Zdolanie niečo okolo 6 kilometrov na prevýšení 1000 metrov na ceste k vrcholu mi trvalo asi 3 hodiny. Z výšky viac ako 2000 m.n.m. sa zdalo, že druhé najväčšie sicílske mesto Katánia, v ktorom som počas svojho pobytu strávil viac ako 3 mesiace, je len malá dedinka. Zaujímavosťou bolo takmer neexistencia rastlín od výšky ca. 2300 m.n.m. a tak som si pri svojom pochode občas pomyslel, že ak sa niečo veľmi podobá na mesačnú krajinu, tak je to práve Etna (zatiaľ som na inom vulkáne nebol). Počas celej cesty ma obklopovali krátery, sopečný prach a v máji ešte stále prítomný sneh, ktorý niekedy dosahoval výšku viac ako 2 metre. Čím viac som sa približoval k vrcholu, tak tým viac zosilnieval vietor a začal som sa cítiť veľmi unavení. Prvýkrát v živote som pocítil nedostatok kyslíka z dôvodu veľkej nadmorskej výšky. Prejavovalo sa to miernym točením hlavy a ťažším dýchaním. Na najvyššom turistickom bode, pri bývalej ubytovni, ktorú medzičasom pohltila láva bol vietor taký silný, že keď som rozprestrel ruky, tak ma svojou silou takmer unášal. Na úplný na vrchol do nadmorskej výšky niečo viac ako 3300 m.n.m. som sa nemal odvahu vybrať – predsa len ak človek nepozná sopku a to kam môže a kam nemôže ísť tak je lepšie neriskovať.
Mojim najväčším prekvapením bolo, že som po chvíľke chôdze nenašiel chodník, ktorý mal smerovať z južnej strany sopky okolo kráterov na sever, bol žiaľ stále zakrytý snehom. Po tom ako som zišiel trochu viac z cesty som sa rozhodol zísť z Etny dole po jej západnej strane. Mal som so sebou mapu a videl som, že sa po západnej strane dostanem pomerne jednoducho dole do bezpečia a k turistickej ubytovni, kde budem môcť prespať. Vzhľadom na pretrvávajúci silný vietor a blížiace sa mraky som sa teda rozhodol zísť do doliny. Po niekoľkohodinovom zostupe som sa nakoniec dostal k chatke, kde som sa ubytoval a prečkal do rána nasledujúceho dňa.
Môj ďalší pochod bol spomalený, keďže takmer celý deň po tom ako som zišiel z Etny do údolia pršalo, a tak som prešiel len niečo menej ako 20 km za dva dni. Každopádne pochod medzi lávou s dátumami z minulých storočí, no rovnako aj lávou pochádzajúcou z nedávnych erupcií bol zaujímavým zážitkom.
Po odchode z národného parku sa mi podarilo stopnúť miestneho pána, ktorý ma vzal so sebou do malebného mestečka Radanzzo, ktoré je posadené vo vysokohorskom prostredí (jeho nadmorská výška bola viac ako 700 m.n.m.) a zostavené z veľkého množstva malých uličiek, ktoré vytvárali takmer bludisko. Okrem toho som si všimol, že aj napriek svojej nie veľmi výhodnej pozícii je navštevované turistami z rôznych krajín (osobne som stretol anglicky hovoriacich ľudí, rovnako ako aj Nemcov). Zdá sa, že cestovný ruch tu je na trochu vyššej úrovni ako u na Slovensku. Informačné tabule boli takmer lepšie ako u nás v Bratislave a všade bolo kopec obchodíkov so suvenírmi a milí ľudia, ochotní ukázať vám čaro tohto mestečka. Nuž máme sa ešte čo učiť.
Z Radanzza som sa vybral smerom na Giardini Naxos a Taorminu, odkiaľ som sa vybral späť do môjho prechodného domova v Katánii.
Pozri si video s erupciami Etny z roku 2006:
Moju výstup na Etnu nájdeš spracovaný tiež v sekcii Cesty na mojom blogu 
|
10. Jún 2009
|
Európa EU
|
8
komentáre
|
Počet komentárov: 8 • Pridať komentár
Pridať komentár